Tallin, Estonia, 6.8. 2022
Príbeh s (ne)očakávaným koncom? (1. miesto - v celkovom poradí)
Kto ma pozná vie, že po každom preteku bývam sklamaný. Moje ambície a sny ešte nikdy nekorešpondovali s realitou a tak po pretekoch bývam tradične viac či menej nespokojný.
Cestovať v dnešnej (post)covidovej dobe popretkávanej štrajkom zamestnancov letísk nie je práve to, čo chcete zažívať každý deň. O to viac, ak cestujete s bicyklom a plným kufrom ďalšej životne dôležitej batožiny. Našťastie, našej výprave sa problémy vyhli.
Niekoľko dní pred závodom som sa necítil práve železný a tak som na štarte stál skutočne s malou dušičkou, obávajúc sa najhoršieho - odstúpenia.
Plávanie:
Jeden zamotaný okruh v neoprénoch v pomerne teplej, ale o to špinavšej vode bol tradične len akousi povinnou rozcvičkou. Nie som vôbec fanúšikom tzv. rolling štartu, ale pri politike závodov dostať na štart čo najviac ľudí je to asi najlepšia možnosť. Že to ovplyvní závod a nik vlastne nevie kto je prvý a kto posledný to už je na inú debatu. Taktizovať sa rozhodne veľmi nedá. Na štart sa staviame s kamarátom Robom do prvého koridoru a plán je plávať okolo jednej hodiny. To sa darí a závod môže konečne začať.
Cyklistika:
Zvlnené dva okruhy s dlhými úsekmi po fakt zlých cestách, takmer celé v silnom daždi a vetre, preverili každého pretekára. Počas prvých kilometrov mi naozaj nebolo do spevu, najmä, keď mi na jednej z nerovností vypadla najdôležitejšia plánovaná výživa a tak som sa musel po zvyšok cyklistiky spoľahnúť len na nie práve obľúbený pumpový Gatorade, ktorý ponúkali miestne občerstvovačky. Asi na tridsiatom kilometri ma pohltila trojčlenná skupina cyklistov, v ktorej som visel doslova za oči a každý kilometer som mal chuť z tohto vlaku vystúpiť. Tempo však postupne padalo dolu až tak, že na približne stom kilometri som chlapov nechal za sebou a rozhodol sa do cieľa dôjsť vlastným tempom s výslednou konečnou priemernou rýchlosťou viac ako 39 km/h.
Beh:
Bežecká lotéria na štyroch okruhoch po 10.5 km s celkovým prevýšením 300m mala rozhodnúť o víťazoch a porazených. A tak sa aj stalo. V prvom kole rýchlo analyzujem situáciu. Predo mnou asi jednu minútu sprievodný bicykel s prvým Estóncom, pred ním ďalšie 2 minúty bicykel s prvým pretekárom. Nevyzerajú neporaziteľne a moje nohy vôbec nie sú zlé, koncentrácia a odhodlanie pobiť sa o víťazstvo je na maxime. V polovici tretieho okruhu ma dobieha slečna na sprievodnom bicykli a oznamuje: “YOU ARE LEADER NOW”. Nohy už nie sú také “fresh” ako v prvom okruhu, ale táto spoločnosť mi naleje do žíl novú krv a nedovolí mi pomyslieť na spomalenie. Užívam si fantastickú atmosféru v centre historického Tallinnu a miestami až freneticky povzbudzujúcich fanúšikov, turistov, dobrovoľníkov. Čím viac sa blíži Finish line, tým viac ma premáhajú emócie a cieľovou bránou prebieham so slzami na krajíčku, absolútne vyčerpaný s maratónom za 2:55,55.
Po pár výdychoch sa na mňa vrhnú médiá a ja nie som schopný zo seba dostať súvislú vetu v slovenčine, nieto v angličtine. Vlastne si celkom ani sám nepamätám, čo som povedal, ale určite to bude veľká sranda.
Opäť veľká vďaka sponzorom, bez ktorých by som na tento úspech určite nedosiahol a Triatlon teamu Dolný Kubín, ktorí mi z estónskej metropoly spravili na niekoľko dní druhý domov.
Michal
